Halászlé

Tak a je to tu, konečne ma žena poverila prácou, ktorá mi vyhovuje. Dostal som pokyn uvariť maďarskú špecialitu "halászlé". Prečo ja? Asi preto, že som na to ten správny odborník. V živote som síce žiadnu rybu nechytil, okrem vianočného kapra vo vani, ale na rybaciu polievku som aj tak najväčší domáci odborník u nás.

Raz, keď sme boli v Maďarsku, len tak z Komároma do Ostrihoma, pokazilo sa nám auto práve na parkovisku jednej veľkej rybárskej čárdy. Kým sa to riešilo, sadli sme si ku stolu a objednali halászlé. Jednu porciu, lebo viac forintov a tých drobných sme v peňaženkách nenašli. Bol to veľký kus rybacieho mäsa, trochu polievky a čerstvý chlieb, ako od starej matere, ako by bol práve vytiahnutý z pece. Boli sme piati, tak sme všetci ochutnali. Ja aj s riadnou dávkou čípoš paprikovej pasty. Tak sme odchádzali hladnejší, ako sme prišli, ale chuť ostala v pamäti. 

Inú rybaciu špecialitu som jedol, raz na večernej slávnosti v dedinke na brehu Dunaja, kde opekali ryby napichané na prúty na otvorenom ohni. Takú pochúťku z ryby som odvtedy nejedol. Ostala v spomienkach na mladosť.

Vráťme sa však k mojej dnešnej "rybacej" polievke. Vybral som si recept: Balatonské halászlé. Všetky pokyny som dodržal, aj tie na ktoré autor receptu zabudol. Nedodržal som zásadu dvoch druhov rýb. Mal som totiž len jednu hlavu z jednohlavého vianočného kapra. Cibule máme dosť, tak som nabral smer na francúzsku cibuľačku. Lečo a paradjkový pretlak z domácej produkcie a mixer z Kauflandu máme tiež. Hlavu kapra som nechal vychladnúť a snažil som sa znej vydolovať kúsok mäsa. Ťažká úloha to bola, takže z rybaciny ostalo do polievky len zopár kúskov, čo by sa hádam aj za nechet vošli.

Dielo sa aj tak vydarilo, žena schválila "halászlé" na konzumáciu k dnešnému obedu. Ja si svoje dielo tiež musím pochváliť, aj keď má od originálu z Balatonu dosť ďaleko, ale je predsa lepšie, ako tá cibuľačka z Francie. Uvidíme, čo dokážu kuchárky zajtra. Už musím ísť, je o 5 minút dvanásť... Dobrú chuť aj vám.

 Domáci chlieb

 Zemiaky s mäsovými rezancami

Cibuľa

Zemiakové pyré s makom a šunkou

Teleportovaná kapustnica

Nedávno som kúpil kilo kyslej kapusty (nie z ďaleka, len tu z trhoviska). Dlho sa doma neochladila, na druhý deň ju žena trochu posekala a dala variť. Potom sa vzdialila od šporáka, okolo ktorého som sa náhodou presúval ja. A vtom to začalo... Začal sa diaľkový prenos receptu a dôležitých upozornení z obývačky do kuchyne. Proste taká teleportácia pravej kapustnice. No dobre, pravá, či ľavá, ale hlavne teleportovaná...

Najprv, že daj do toho tri guličky čierneho korenia - dal som šesť, na svojej kapustnici predsa nebudem šetriť. A dve guličky bieleho korenia - dal som dve, nebudem to predsa so všetkým preháňať. V ďalšej inštrukcii bol bobkový list - bez upresnenia počtu, tak som sa rozhodol pre dva listy pravého vavrínu. Neprišla žiadna správa o solení, tak som tam dal skusmo malú lyžičku soli z vlastnej iniciatívy. Z vlastnej iniciatívy som pridal aj jednu feferónku.

Potom prišla druhá, oddelená fáza - nasekať jednu veľkú cibuľu, osmažiť ju na panvici a do toho pridať nakrájané kocky bravčového mäsa. Radšej sa ma nepýtajte na lokalitu, z ktorej mäso pochádzalo, lebo v tom sa nevyznám. Bolo však dosť jemné, súdim podľa hladkého prieniku noža (dobre nabrúseného). Podľa príkazu som mäso krátko podusil, na záver som pridal za lyžicu (kopcom) červenej papriky a šup s ním do kapustnice. Ešte dodám, že aj mäso som trochu posolil.

Tretia fáza bola úžasne jednoduchá - očistiť tri zemiaky, nakrájať na drobno a uvariť. Na varenie som použil málo vody, preto som zemiaky porezal na menšie kúsky. V čase pokračujúceho varenia kapusty a zemiakov som využil možnosť odskočiť si k počítaču a prečítať si, čo je nové na internete. Netrvalo to dlho. Keď som zistil, že zemiaky sú už vhodné, tak som ich zase presypal do kapustnice. (Riady si umývam priebežne).

Záverečná fáza - pridanie, na krúžky nakrájanej klobásy, už bola len takým jemným dochutením. Aby to však nebolo také jednoduché, prisypal som aj trochu vegety. V tom čase som už našiel odvahu na ochutnanie. Nabrať trochu (mojej) pravej kapustnice do misky, pofúkať a opatrne chutnať. Podotýkam, že kapusta má najväčšiu tepelú zádrž, tá páli najviac a najdlhšie odoláva vetrom (fúkaniu). Nevedel som sa dočkať večere, lebo kapustnica sa síce varila ako hlavný chod budúceho dňa, ale večer už bude legálne, nabrať si z nej plný tanier.

A bola úžasne dobrá, mňam. Ako by aj nie, veď bola moja... :)

PS: V zápale "beletrizácie" receptu som zabudol zapísať 6 strúčkov cesnaku do kapusty, trochu rasce a na záver varenia dve lyžice kečupu. Pre každý prípad...

Zemiaky pečené v šupke

Na takéto zemiaky, v "šupke" pečené je treba mať v tomto čase zručnosť chirurga. Už majú svoje skladovacie obdobie za sebou, teda treba všetko nevhodné vyrezať a pritom dbať, aby išlo na plech o niečo viac ako do odpadu. Dobré je, keď sa zachová aj časť šupky, aby to nestratilo súvislosť s pomenovaním.

Tieto zemiaky, z neznámych dôvodov, sú sladké. Napriek tomu som ich posolil a nastrúhal som na vrch trochu syra. Posyp rascou a čiernym korením je už len čerešničkou na torte. Škoda, že ich nemám nafotené po pečení. Boli oveľa krajšie, ale chuť bola silnejšia ako zábava s fotoaparátom. S maslom a kyslým mliekom. Alternatívne s dobrou klobásou z Tešedíkova.   

S polievkovou lyžicou

Gulášová hladina

Paprikáš

Práve včera sa mi podarilo stvoriť niečo dobré v kuchyni, tak prečo o tom nenapísať? Také obyčajné jedlo, na slanine opražené tri stredne veľké a trochu lajdácky nakrájané cibule. Klobásu som uvaril osobitne, lebo bola riadne pikantná a údená. S klobásami je to dnes ťažké, málokedy natrafíme na kvalitnú. Po uvarení treba klobásu zbaviť čreva a nakrájať na drobné kúsky. Pravdepodobne sa pri tom sama rozpadne. Vodu v ktorej bola varená klobása vylejeme. V žiadnom prípade nie je vhodná na ďalšie použitie.

Okrem tejto predvarenej klobásy som použil ešte ďalšie dve údeniny, teda kúsok slabo údenej klobásy a dva špekáčky. Tie som tiež zbavil obalu, nakrájal na menšie kúsky a mierne opražil osobitne na troche masti. Blížime sa k záverečnej fáze a tou je zmiešanie všetkých surovín, prisypanie červenej papriky, čierneho korenia, majoránky a trocha rasce.

Po chvílke podlejeme trochou vody a na rad prídu zemiaky, očistené a nakrájané na plátky. Všetko spolu sa ešte podleje vodou, ale nie veľa a v zakrytom hrnci sa varí do zmäknutia zemiakov.

Dobrú chuť na zemiakový paprikáš. Tak tomu hovorím, možno nesprávne, ale mne chutí.

Poznámka a upozornenie: 
Všetky použité údeniny musia byť z mäsa, žiadne náhražky zo sóje.