Tak a je to tu, konečne ma žena poverila prácou, ktorá mi vyhovuje.
Dostal som pokyn uvariť maďarskú špecialitu "halászlé". Prečo ja? Asi
preto, že som na to ten správny odborník. V živote som síce žiadnu rybu
nechytil, okrem vianočného kapra vo vani, ale na rybaciu polievku som aj
tak najväčší domáci odborník u nás.
Raz, keď sme boli v Maďarsku, len tak z
Komároma do Ostrihoma, pokazilo sa nám auto práve na parkovisku jednej
veľkej rybárskej čárdy. Kým sa to riešilo, sadli sme si ku stolu a
objednali halászlé. Jednu porciu, lebo viac forintov a tých drobných sme v peňaženkách
nenašli. Bol to veľký kus rybacieho mäsa, trochu polievky a čerstvý
chlieb, ako od starej matere, ako by bol práve vytiahnutý z pece. Boli sme piati,
tak sme všetci ochutnali. Ja aj s riadnou dávkou čípoš paprikovej pasty. Tak sme
odchádzali hladnejší, ako sme prišli, ale chuť ostala v pamäti.
Inú
rybaciu špecialitu som jedol, raz na večernej slávnosti v dedinke na
brehu Dunaja, kde opekali ryby napichané na prúty na otvorenom ohni. Takú
pochúťku z ryby som odvtedy nejedol. Ostala v spomienkach na mladosť.
Vráťme
sa však k mojej dnešnej "rybacej" polievke. Vybral som si recept:
Balatonské halászlé. Všetky pokyny som dodržal, aj tie na ktoré autor
receptu zabudol. Nedodržal som zásadu dvoch druhov rýb. Mal som totiž len
jednu hlavu z jednohlavého vianočného kapra. Cibule máme dosť, tak som
nabral smer na francúzsku cibuľačku. Lečo a paradjkový pretlak z domácej
produkcie a mixer z Kauflandu máme tiež. Hlavu kapra som nechal vychladnúť a
snažil som sa znej vydolovať kúsok mäsa. Ťažká úloha to bola, takže z
rybaciny ostalo do polievky len zopár kúskov, čo by sa hádam aj za nechet
vošli.
Dielo sa aj tak vydarilo, žena schválila
"halászlé" na konzumáciu k dnešnému obedu. Ja si svoje dielo tiež musím
pochváliť, aj keď má od originálu z Balatonu dosť ďaleko, ale je predsa lepšie, ako tá cibuľačka z Francie. Uvidíme, čo
dokážu kuchárky zajtra. Už musím ísť, je o 5 minút dvanásť... Dobrú chuť aj vám.