Papriková sezóna vrcholí a to je najlepší čas na dobré lečo. Dostal som voľný prístup ku šporáku a nikto ma pri tom nevyrušoval a nikto mi neradil. Najprv som obehol najbližší obchod. Kvôli vlastnej lenivosti som nešiel do špecializovaného mäsiarstva, ale len do "super" marketu. To bola moja jediná a hlavná chyba pri tomto varení.
Papriku z vlastnej úrody, kvalitnú a vyberanú, som nakrájal na asi centimetrové rezance ešte pred nákupnou cestou. Kúpil som "maďarskú klobásu", slaninu a dávku bravčového mäsa na guláš. Kúpiť gulášové mäso bol dobrý nápad, hoci to bola improvizácia. Slanina obyčajná údená, ale chyba bola v tom, že bola zabalená v takom hrubom igelite. Možno vákuovo zabalená. Klobása "maďarská" bola tiež vo vákuovom igelite.
Oba tieto výrobky vyzerali na pohľad príťažlivo. Pravda sa ukázala až doma. Slanina nasýtená vodou vyzerala po roztrhnutí obalu nechutne. Nikdy viac nekúpim slaninu takto, vraj hygienicky vákuovo zabalenú! Toto balenie je znakom toho, že výrobok sa chystá dlho odpočívať na regáli a to mi nevonia. Voda je starý trik, ktorý zvyšuje hmotnosť balenia. Klobása presne tak ako slanina, po rozbalení nechutne mokrá a chuť radšej nekomentujem. Do leča sa v žiadnom prípade nemôže dostať, všetko by pokazila.
Papriku som dal do kastróla a na troche masti som ju najprv mierne opražil a potom s trochou vody dusil. Keď už mierne zmäkla, pridal som nakrájané paradajky a dusenie pokračovalo. Na extra panvici som opražil na masti jednu veľkú a dve malé cibule na drobno nakrájané. Teraz prišiel rad na gulášové mäso. Asi z polovice balenia som tie kusy mäsa nakrájal na drobnejšie rezance a narýchlo ich opražil na cibuľke v panvici.
Keď bolo mäso hotové (posolené, okorenené), dal som ho do leča namiesto klobásy. Celkové množstvo soli bolo - asi trikrát medzi tri prsty. Raz na papriku, raz na mäso a raz na všetko spolu. Nebudem vás klamať, lečo bolo ako z rozprávky. Fotku nemám, nestíhal som, tak rýchlo sa minulo.
