Trocha fašírkovej vône

Kelový prívarok k tomu.

Letmý letný šalát

Len tak mimochodom, dobrý šalát patrí do oblasti umenia. Je to umenie chutí, je to ako báseň, preto vyžaduje od autora aj od konzumenta naladenie na rovnakú emocionálnu vlnu, alebo inak povedané, podobné chuťové bunky... To bol úvod, ktorý vopred ospravedlňuje všetky neúspechy pri kopírovaní a replikácii tohto môjho šalátového vynálezu.

Poďme teda hneď na vec. Zaobstarajte si najprv drevený lopárik, lebo plasty, ani keramiku neodporúčam. Aby ste dodržali zásadu hygieny, na ktorej trvá moja dcéra Iveta. Používajte túto prírodnú drevenú pomôcku len na prípravu zeleniny. Na mäso budete potrebovať inú, z masívnejšieho dreva. Na rezance, cestoviny a iné cestá zase klasickú dosku.

Nebudem rozpisovať suroviny, popíšem len postup: 3 až 4 aspoň stredne veľké paradajky nakrájajte na drobno. Teda na tenké rezance a potom ešte priečne. Vložte ich do misky a zalejte tromi vrchnáčikmi z 9 percentného octu značky Kisko (dostanete v Chorvátsku, v Konzume), prisypte trochu cukru, štipku soli, a primelte mlynčekom trochu čierneho korenia.

Tá zmes je šťavnatým základom, ktorý neskôr všetko spojí. Nasleduje paprika - 3 až 4 kusy nadrobno nakrájané, podobne, ako paradajky. Pridajte pol šalátovej uhorky a už ani nemusím písať, že na drobno nakrájať. Skoro by bolo hotovo, ale ešte príde to dôležité - špeciálne dochutenie. K tomu poslúži plná polievková lyžica paprikovej pasty Ajvar ljuty (detto Chorvátsko), pol lyžice francúzskej horčice Duc De Coeur (Slovensko) s horčičnými semienkami.

Niečo som ešte zabudol? Áno, všetko premiešajte a nadrobte do toho Slovenský biely syr (Slovensko, slaný), premiešajte znova všetko a môžete ochutnať. Ak ste spokojní s jemnou chuťou šalátu, odložte si recept pre prípad a ak nie, zrejme ste niekde urobili chybu, alebo nie ste so sebou samým správne naladení. Ako príloha sa k tomuto šalátu hodí klasický bravčový rezeň z krkovičky a zemiakové pyré.

Mohlo by to vyzerať asi takto:

Dobrú chuť.         

Slivkový šalát

Tak ako existuje uhorková sezóna, tak každoročne prichádza aj slivková. V tomto roku prišlo dozrievanie sliviek trochu skôr, ako je v tomto kraji obvyklé. Už máme v komore slivkový lekvár, slivkový džem, alebo slivkový džús a sme prejedení klasickým slivkovým koláčom s posypom. Ale o koláčoch som nechcel písať.

Dostal som za úlohu urobiť k obedu šalát z dostupnej zeleniny. Postupoval som takto:

Do misky príslušnej veľkosti som nalial za dva vrchnáky (tie väčšie) octu, do toho cukor "medzi tri prsty" a podobne aj trochu menej soli. "Medzi prsty" považujem za najcitlivejšiu a "chuťovo" najpresnejšiu dávkovaciu metódu na tieto prísady. do toho som namlel trocha čierneho korenia, trochu (máličko) mletej feferónky, ešte menej kari a trošinku, o niečo menej ako soľ vegety.

Tým som mal vopred pripravený nálev, ale pridal som ešte trochu vody. U vody sa nedá uplatniť prstová metóda, tak poviem, že asi za dva glgy. Jemne premiešať... Ako prvú zeleninu beriem stredne
veľkú cibuľu, ktorú krájam na tenučké rezance, krúžky, či polokrúžky. Tak jemne, ako by v tom šaláte ani nebola. Cibuľa sa ako prvá dostane do nálevu a mierne modifikuje jeho chuť (chutnať ešte netreba!)

Chcel som, aby bol šalát jemný, hodne šťavnatý, preto som zobral dve veľké (domáce) rajčiny. Po umytí som z nich vyrezal ten zeleno-drevnatý živiteľský vstup. Pri krájaní zeleniny je dôležitý ostrý nôž a drevený lopárik. V žiadnom prípade nepoužívajte keramiku, alebo plast. Paradajky krájam na tenké, až tenučké rezance a tie ešte delím priečne. Takmer ich drvím. Takto vzniknuté telo rajčín a tú chutnú šťavu dám do pripraveného nálevu k cibuli a premiešam. Prakticky sa tým zvýši množstvo tekutej frakcie. Z dvoch rajčín je toho bohate (pre dve osoby).

Nasleduje paprika, použil som tri stredne veľké a aby nebol šalát príliš pálivý, dôkladne som vyrezal žily, lebo naša paprika zásadne riadne štípe. Pásy papriky krájam opäť na tenké rezance, čo najtenšie. Po vložení k ostatným surovinám je už takmer hotovo. Premiešam a chutnám. Fajn, ale ešte sa mi od toho nechce odísť.

Práve tu prichádza improvizácia a nápad so slivkami. Máme pekne dozreté, až prezreté slivky (Čačanská lepotica). Sú šťavnaté a mohli by sa hodiť do šalátu na dochutenie. Beriem tri a tiež ich jemne pokrájam na drobno, takmer na cucky. Pridám ich do hotového šalátu, miešam a chutnám. Bingo!

Dobrú chuť!

Fazuľová kyslá

Ani neviem ako, stal som sa odborníkom na fazuľovú kyslú polievku. Asi preto, že sa mi raz náramne podarila, ale bolo to hlavne zásluhou kvasených uhoriek, ktoré boli samé o sebe vynikajúcej chuti. Vtedy som dostal nápad využiť tú kyslú vodu ako vodný základ fazuľovej kyslej polievky. A vyšlo to perfektne, dva dni sme oblizovali aj lyžičky po polievke. Tak sa rodia kuchárski géniovia, z ničoho nič.

Odvtedy už uplynul nejaký týždeň, skúsil som na tom istom základe uvariť aj šošovicu a bolo to tiež ocenené nejakou vareškou, aj keď nebola zlatá. Dnes je zase môj hviezdny  (fazuľový) deň a už teraz, krátko po raňajkách mám uvarenú fazuľovú kyslú polievku. Je to rýchle, ale fazuľa sa máčala včera celý deň až do dnešného rána.

Najprv sa uvarila samotná fazuľa, potom prišli na rad kúzla.

Máme radšej hustú fazuľovicu, tak prišli na rad aj diamanty (Mitsubishi):

Aby sa rýchlejšie rozvarili, urobil kus práce mixér:

 A už sú na rade kvasené uhorky:

A kyslá smotana, plus trocha múky, dva strúčiky cesnaku a trocha kôpru. Skoro som zabudol, vo fazuli sa varil aj bobkový list.

Ako dochucovadlo som použil polovicu zeleninového bujónu a potom aj druhú polovicu, mleté čierne korenie, vegetu a soľ.

Hotový produkt na ochutnanie:

Podarilo sa. Veď pokaziť fazuľovú polievku sa hádam ani nedá :)

Dobrú chuť!

Povianočný guláš

Po slávnostnom štedrovečernom menu a po následnom prihrievaní jedál, aby sa nemuselo variť, som dostal chuť na niečo originálne. Niečo tekuté, primerane pikantné a horúce. Druhou podmienkou je, použiť suroviny dostupné v tomto čase v chladničke a v komore.

Použité suroviny a postup:

Približne dva litre vody v hrnci na šporáku. Do vody som vhodil dve kocky. Jedna bola halászlé (sú Vianoce), druhý bol hovädzí bujón. Potom som chvíľu rozmýšľal, čo tam ešte dať. Voľba padla na šesť rozštvrtených ružičkových kelov, tri zemiaky nadrobno nakrájané, aby to dlho netrvalo. Ochutnávka ešte nebola uspokojivá, tak som pridal tri rozdrvené strúčiky cesnaku. To už mohla byť celkom slušná cesnačka. Chcel som však niečo lepšie, tak som pridal trocha mletej feferónky. O malý stupienok sa to vylepšilo.

Vtedy som zistil, že v jednom kastróle na šporáku ostalo trochu leča. Vysypal som ho do mojej polievky. Po chvíľke varenia som urobil definitívny koniec vareniu. Výsledok na tanieri presne zodpovedal mojej dnešnej chuti. V podstate je to cesnačka, modifikované zeleninovým lečom a zemiakmi. Príklad hodný nasledovania pre nudiacich sa stravníkov... Ostalo aj na zajtra.

Orechovo-makové oné

Aj fotka môže byť lákadlom a inšpiráciou. Facebook je už taký...  Tak teda, tu je recept:

Suroviny:

400 g polohrubej múky
250 g masla
150 g pomletých orechov
  90 g práškového cukru
  80 g. nepomletého maku
marhuľový džem a práškový cukor na posypanie

Postup:

Múku, pomleté orechy a mak zmiešame s maslom a práškovým cukrom. Vypracujeme na hladké cesto.

Po chvíľke oddychu pre cesto aj pre kuchárku na chladnom mieste (kuchárka na teplom), na doske rozvaľkáme. Všetkým je iste jasné, že doska musí byť posypaná múkou, aby sa to nelepilo...  

Formičkami vykrajujeme rôzne tvary, uložíme ich na plech pokrytý papierom na pečenie.

Pri teplote 170 °C sa pečie asi 8 minút.

Celkový čas prípravy, podľa originálneho receptu z novín od (mab) je asi 45 minút. A tak sa za krátky čas stane z kuchárky (kuchára) cukrárka (cukrár).

Po upečení to môže vyzerať aj takto, stačí už len po dvojiciach zlepiť marhuľovým džemom a posypať práškovým cukrom.

 Pekné Vianoce!

Zvláštne chute

Občas mávam chuť na niečo výrazné, čo by sa silne odklonilo od všednosti. V lete na to slúži pálivá paprika a feferóny, samozrejme s rajčinami. Rajčiny nám už v záhrade skončili, to je znak začínajúcej jesene. Paprika prežíva a ešte možno týždeň, až dva nás bude zásobovať.

Dnešný obed bol zaujímavý, vyprážané kuracie pečienky a k tomu zemiakovo cibuľový šalát. Na večeru sa mi žiadalo, trochu si to spestriť, tak som modifikoval šalát:

3 papriky som narezal na rezance, k tomu za dva vrchnáčiky octu, trocha soli a štipka cukru. Do toho som zamiešal ostrý kečup, lebo rajčiny nie sú a to zvláštne príde nakoniec - horčicu (gurmánsku). Všetko premiešať a ochutnať. Podarilo sa.