štvrtok 26. júna 2014
sobota 31. mája 2014
nedeľa 4. mája 2014
Nová kapustnica
Dnes som opäť varil a opäť to bola kapustnica. Taká jednoduchá, takmer bez mäsa, ale výborná, tak si to sem zapíšem.
Postup bol nasledovný:
Kúsok dobrej slaniny nadrobno nakrájanej do hrnca. Dve stredne veľké cibule na polkúžky jemne nakrájané opražené na roztopenej a mierne opraženej slanine. Kým sa praží cibuľa, pripravím si do misky pochutiny: 3 strúčky cesnaku nakrájané na malé kocky, trochu štipľavej papriky (feferónka, chilli peppers), trocha nahrubo zomletého čierneho korenia, za lyžicu kremžskej horčice, pol lyžice vegety, jedna kocka bujónu a za dve lyžice kečupu. Tieto pochutiny pridávam až keď je plný hrniec aj s kapustou vo vare.
Dôležité je, aby bola kyslá kapusta kvalitná (cca 3/4 litra). Nepreplachujem ju, lebo tá originálna kyslosť je dôležitá. Pridávam kúsok klobásy, tak cca 10 cm, na malé kúsky nakrájanú. Pridal som aj kúsok údeného mäsa, tiež nadrobno. Mohlo by byť aj iné, bravčové mäso, ale nie veľa a nemusí byť. Nezabudol som na nič? Novinkou v kapustnici je kremžská horčica a kečup. Nedal som rasci, ani bobkový list.
Aha, na cibuľku s opraženou slaninou dám kyslú kapustu, dolejem vodou do požadovanej výšky hrnca a nechám zovrieť. Po dosiahnutí varu pridám všetky pochutiny tak ako ich mám pripravené a nechám variť ešte asi 3/4 hodiny. Výborná je hneď po dovarení, ale aj takto večer, ako studená polievka. Dobrú chuť.
Postup bol nasledovný:
Kúsok dobrej slaniny nadrobno nakrájanej do hrnca. Dve stredne veľké cibule na polkúžky jemne nakrájané opražené na roztopenej a mierne opraženej slanine. Kým sa praží cibuľa, pripravím si do misky pochutiny: 3 strúčky cesnaku nakrájané na malé kocky, trochu štipľavej papriky (feferónka, chilli peppers), trocha nahrubo zomletého čierneho korenia, za lyžicu kremžskej horčice, pol lyžice vegety, jedna kocka bujónu a za dve lyžice kečupu. Tieto pochutiny pridávam až keď je plný hrniec aj s kapustou vo vare.
Dôležité je, aby bola kyslá kapusta kvalitná (cca 3/4 litra). Nepreplachujem ju, lebo tá originálna kyslosť je dôležitá. Pridávam kúsok klobásy, tak cca 10 cm, na malé kúsky nakrájanú. Pridal som aj kúsok údeného mäsa, tiež nadrobno. Mohlo by byť aj iné, bravčové mäso, ale nie veľa a nemusí byť. Nezabudol som na nič? Novinkou v kapustnici je kremžská horčica a kečup. Nedal som rasci, ani bobkový list.
Aha, na cibuľku s opraženou slaninou dám kyslú kapustu, dolejem vodou do požadovanej výšky hrnca a nechám zovrieť. Po dosiahnutí varu pridám všetky pochutiny tak ako ich mám pripravené a nechám variť ešte asi 3/4 hodiny. Výborná je hneď po dovarení, ale aj takto večer, ako studená polievka. Dobrú chuť.
sobota 22. marca 2014
Pesto eccellente
Podľa definície je "pesto" krémová zmes čerstvej bazalky, píniových orieškov, cesnaku, parmezánu a
olivového oleja. Moje "pesto" je trochu "iné kafe", ale má tiež vynikajúcu chuť. Dostal som dnes príležitosť uplatniť sa v kuchyni. Manželka mi pridelila 250 g bielej špargle, aby som z nej urobil niečo k zapečeným kuracím prsiam v špeciálnom obale (kuracie prsia v jogurte).
Nechal som sa inšpirovať talianskou kuchyňou, ale recept som získal od "pepíčka". Rád sa nechám ovplyvňovať cudzími receptami, ale vždy si ich nejakým spôsobom "personalizujem". Niekedy aj v dôsledku nedostatku niektorých prísad, aj dôležitých, ako v tomto prípade, keď som nemal píniové oriešky.
Špargľu som najprv očistil (odstrániť povrchové vlákna a tvrdší koniec) a uvaril vo vriacej vode 5 minút. Po zliatí vody je treba špargľu ochladiť v studenej vode. Pokrájať ju na menšie kúsky a vložiť do kuchynského robota, ja som použil krájač. Medzitým som si nastrúhal parmezán, množstvo primerane, v originálnom recepte sa píše, že to má byť pol hrnčeka. Dal som asi trochu menej. Píniové oriešky som nikde nenašiel, tak som improvizoval orieškami kešu, takú menšiu hrsť.
Olivového panenského oleja som dal tiež menej ako pol hrnčeka, citrónovú šťavu z polovice citróna a trochu menej ako 3/4 lyžice soli. Keď som to všetko nasypal a nalial do krájača-mixéra, začal som uvažovať, že ten recept by sa mohol volať: "Trochu menej", ale to nevadí, lebo cesnaku som dal viac, až dva veľké strúčky. Všetko som riadne posekal a zmixoval až došlo na ochutnávanie... Žena chcela, aby som tam dal za lyžicu smotany. Stalo sa. Mne sa žiadalo trochu čierneho korenia, namlel som. Pár kvapiek sójovej omáčky som tam dodal s trasúcou sa rukou a nakoniec (tajne) aj trochu mletej chili papriky.
Znovu mix a nové ochutnávanie - presto lento - eccellente pesto (E pericoloso sporgersi). V preklade: vynikajúca kyslastá chuť, náramne podporujúca chuť do jedla. Už sa neviem dočkať obeda a aby bolo naše menu kompletné, bude aj krémová brokolicová polievka. Už som ju ochutnal, je výborná. Do taniera k polievke budú čerstvo pripravené chlebové krutóny. Mňam. Príloha k mäsu - varené zemiaky. Musím sa pozrieť do kalendára, vari je nejaký gurmánsky sviatok? Alebo sú to len Jozefovské dozvuky...?
Nechal som sa inšpirovať talianskou kuchyňou, ale recept som získal od "pepíčka". Rád sa nechám ovplyvňovať cudzími receptami, ale vždy si ich nejakým spôsobom "personalizujem". Niekedy aj v dôsledku nedostatku niektorých prísad, aj dôležitých, ako v tomto prípade, keď som nemal píniové oriešky.
Špargľu som najprv očistil (odstrániť povrchové vlákna a tvrdší koniec) a uvaril vo vriacej vode 5 minút. Po zliatí vody je treba špargľu ochladiť v studenej vode. Pokrájať ju na menšie kúsky a vložiť do kuchynského robota, ja som použil krájač. Medzitým som si nastrúhal parmezán, množstvo primerane, v originálnom recepte sa píše, že to má byť pol hrnčeka. Dal som asi trochu menej. Píniové oriešky som nikde nenašiel, tak som improvizoval orieškami kešu, takú menšiu hrsť.
Olivového panenského oleja som dal tiež menej ako pol hrnčeka, citrónovú šťavu z polovice citróna a trochu menej ako 3/4 lyžice soli. Keď som to všetko nasypal a nalial do krájača-mixéra, začal som uvažovať, že ten recept by sa mohol volať: "Trochu menej", ale to nevadí, lebo cesnaku som dal viac, až dva veľké strúčky. Všetko som riadne posekal a zmixoval až došlo na ochutnávanie... Žena chcela, aby som tam dal za lyžicu smotany. Stalo sa. Mne sa žiadalo trochu čierneho korenia, namlel som. Pár kvapiek sójovej omáčky som tam dodal s trasúcou sa rukou a nakoniec (tajne) aj trochu mletej chili papriky.
Znovu mix a nové ochutnávanie - presto lento - eccellente pesto (E pericoloso sporgersi). V preklade: vynikajúca kyslastá chuť, náramne podporujúca chuť do jedla. Už sa neviem dočkať obeda a aby bolo naše menu kompletné, bude aj krémová brokolicová polievka. Už som ju ochutnal, je výborná. Do taniera k polievke budú čerstvo pripravené chlebové krutóny. Mňam. Príloha k mäsu - varené zemiaky. Musím sa pozrieť do kalendára, vari je nejaký gurmánsky sviatok? Alebo sú to len Jozefovské dozvuky...?
pondelok 23. decembra 2013
Halászlé
Tak a je to tu, konečne ma žena poverila prácou, ktorá mi vyhovuje.
Dostal som pokyn uvariť maďarskú špecialitu "halászlé". Prečo ja? Asi
preto, že som na to ten správny odborník. V živote som síce žiadnu rybu
nechytil, okrem vianočného kapra vo vani, ale na rybaciu polievku som aj
tak najväčší domáci odborník u nás.
Raz, keď sme boli v Maďarsku, len tak z Komároma do Ostrihoma, pokazilo sa nám auto práve na parkovisku jednej veľkej rybárskej čárdy. Kým sa to riešilo, sadli sme si ku stolu a objednali halászlé. Jednu porciu, lebo viac forintov a tých drobných sme v peňaženkách nenašli. Bol to veľký kus rybacieho mäsa, trochu polievky a čerstvý chlieb, ako od starej matere, ako by bol práve vytiahnutý z pece. Boli sme piati, tak sme všetci ochutnali. Ja aj s riadnou dávkou čípoš paprikovej pasty. Tak sme odchádzali hladnejší, ako sme prišli, ale chuť ostala v pamäti.
Inú rybaciu špecialitu som jedol, raz na večernej slávnosti v dedinke na brehu Dunaja, kde opekali ryby napichané na prúty na otvorenom ohni. Takú pochúťku z ryby som odvtedy nejedol. Ostala v spomienkach na mladosť.
Vráťme sa však k mojej dnešnej "rybacej" polievke. Vybral som si recept: Balatonské halászlé. Všetky pokyny som dodržal, aj tie na ktoré autor receptu zabudol. Nedodržal som zásadu dvoch druhov rýb. Mal som totiž len jednu hlavu z jednohlavého vianočného kapra. Cibule máme dosť, tak som nabral smer na francúzsku cibuľačku. Lečo a paradjkový pretlak z domácej produkcie a mixer z Kauflandu máme tiež. Hlavu kapra som nechal vychladnúť a snažil som sa znej vydolovať kúsok mäsa. Ťažká úloha to bola, takže z rybaciny ostalo do polievky len zopár kúskov, čo by sa hádam aj za nechet vošli.
Dielo sa aj tak vydarilo, žena schválila "halászlé" na konzumáciu k dnešnému obedu. Ja si svoje dielo tiež musím pochváliť, aj keď má od originálu z Balatonu dosť ďaleko, ale je predsa lepšie, ako tá cibuľačka z Francie. Uvidíme, čo dokážu kuchárky zajtra. Už musím ísť, je o 5 minút dvanásť... Dobrú chuť aj vám.
Raz, keď sme boli v Maďarsku, len tak z Komároma do Ostrihoma, pokazilo sa nám auto práve na parkovisku jednej veľkej rybárskej čárdy. Kým sa to riešilo, sadli sme si ku stolu a objednali halászlé. Jednu porciu, lebo viac forintov a tých drobných sme v peňaženkách nenašli. Bol to veľký kus rybacieho mäsa, trochu polievky a čerstvý chlieb, ako od starej matere, ako by bol práve vytiahnutý z pece. Boli sme piati, tak sme všetci ochutnali. Ja aj s riadnou dávkou čípoš paprikovej pasty. Tak sme odchádzali hladnejší, ako sme prišli, ale chuť ostala v pamäti.
Inú rybaciu špecialitu som jedol, raz na večernej slávnosti v dedinke na brehu Dunaja, kde opekali ryby napichané na prúty na otvorenom ohni. Takú pochúťku z ryby som odvtedy nejedol. Ostala v spomienkach na mladosť.
Vráťme sa však k mojej dnešnej "rybacej" polievke. Vybral som si recept: Balatonské halászlé. Všetky pokyny som dodržal, aj tie na ktoré autor receptu zabudol. Nedodržal som zásadu dvoch druhov rýb. Mal som totiž len jednu hlavu z jednohlavého vianočného kapra. Cibule máme dosť, tak som nabral smer na francúzsku cibuľačku. Lečo a paradjkový pretlak z domácej produkcie a mixer z Kauflandu máme tiež. Hlavu kapra som nechal vychladnúť a snažil som sa znej vydolovať kúsok mäsa. Ťažká úloha to bola, takže z rybaciny ostalo do polievky len zopár kúskov, čo by sa hádam aj za nechet vošli.
Dielo sa aj tak vydarilo, žena schválila "halászlé" na konzumáciu k dnešnému obedu. Ja si svoje dielo tiež musím pochváliť, aj keď má od originálu z Balatonu dosť ďaleko, ale je predsa lepšie, ako tá cibuľačka z Francie. Uvidíme, čo dokážu kuchárky zajtra. Už musím ísť, je o 5 minút dvanásť... Dobrú chuť aj vám.
pondelok 16. decembra 2013
utorok 29. októbra 2013
Teleportovaná kapustnica
Nedávno som kúpil kilo kyslej kapusty (nie z ďaleka, len tu z trhoviska). Dlho sa doma neochladila, na druhý deň ju žena trochu posekala a dala variť. Potom sa vzdialila od šporáka, okolo ktorého som sa náhodou presúval ja. A vtom to začalo... Začal sa diaľkový prenos receptu a dôležitých upozornení z obývačky do kuchyne. Proste taká teleportácia pravej kapustnice. No dobre, pravá, či ľavá, ale hlavne teleportovaná...
Najprv, že daj do toho tri guličky čierneho korenia - dal som šesť, na svojej kapustnici predsa nebudem šetriť. A dve guličky bieleho korenia - dal som dve, nebudem to predsa so všetkým preháňať. V ďalšej inštrukcii bol bobkový list - bez upresnenia počtu, tak som sa rozhodol pre dva listy pravého vavrínu. Neprišla žiadna správa o solení, tak som tam dal skusmo malú lyžičku soli z vlastnej iniciatívy. Z vlastnej iniciatívy som pridal aj jednu feferónku.
Potom prišla druhá, oddelená fáza - nasekať jednu veľkú cibuľu, osmažiť ju na panvici a do toho pridať nakrájané kocky bravčového mäsa. Radšej sa ma nepýtajte na lokalitu, z ktorej mäso pochádzalo, lebo v tom sa nevyznám. Bolo však dosť jemné, súdim podľa hladkého prieniku noža (dobre nabrúseného). Podľa príkazu som mäso krátko podusil, na záver som pridal za lyžicu (kopcom) červenej papriky a šup s ním do kapustnice. Ešte dodám, že aj mäso som trochu posolil.
Tretia fáza bola úžasne jednoduchá - očistiť tri zemiaky, nakrájať na drobno a uvariť. Na varenie som použil málo vody, preto som zemiaky porezal na menšie kúsky. V čase pokračujúceho varenia kapusty a zemiakov som využil možnosť odskočiť si k počítaču a prečítať si, čo je nové na internete. Netrvalo to dlho. Keď som zistil, že zemiaky sú už vhodné, tak som ich zase presypal do kapustnice. (Riady si umývam priebežne).
Záverečná fáza - pridanie, na krúžky nakrájanej klobásy, už bola len takým jemným dochutením. Aby to však nebolo také jednoduché, prisypal som aj trochu vegety. V tom čase som už našiel odvahu na ochutnanie. Nabrať trochu (mojej) pravej kapustnice do misky, pofúkať a opatrne chutnať. Podotýkam, že kapusta má najväčšiu tepelú zádrž, tá páli najviac a najdlhšie odoláva vetrom (fúkaniu). Nevedel som sa dočkať večere, lebo kapustnica sa síce varila ako hlavný chod budúceho dňa, ale večer už bude legálne, nabrať si z nej plný tanier.
A bola úžasne dobrá, mňam. Ako by aj nie, veď bola moja... :)
PS: V zápale "beletrizácie" receptu som zabudol zapísať 6 strúčkov cesnaku do kapusty, trochu rasce a na záver varenia dve lyžice kečupu. Pre každý prípad...
Najprv, že daj do toho tri guličky čierneho korenia - dal som šesť, na svojej kapustnici predsa nebudem šetriť. A dve guličky bieleho korenia - dal som dve, nebudem to predsa so všetkým preháňať. V ďalšej inštrukcii bol bobkový list - bez upresnenia počtu, tak som sa rozhodol pre dva listy pravého vavrínu. Neprišla žiadna správa o solení, tak som tam dal skusmo malú lyžičku soli z vlastnej iniciatívy. Z vlastnej iniciatívy som pridal aj jednu feferónku.
Potom prišla druhá, oddelená fáza - nasekať jednu veľkú cibuľu, osmažiť ju na panvici a do toho pridať nakrájané kocky bravčového mäsa. Radšej sa ma nepýtajte na lokalitu, z ktorej mäso pochádzalo, lebo v tom sa nevyznám. Bolo však dosť jemné, súdim podľa hladkého prieniku noža (dobre nabrúseného). Podľa príkazu som mäso krátko podusil, na záver som pridal za lyžicu (kopcom) červenej papriky a šup s ním do kapustnice. Ešte dodám, že aj mäso som trochu posolil.
Tretia fáza bola úžasne jednoduchá - očistiť tri zemiaky, nakrájať na drobno a uvariť. Na varenie som použil málo vody, preto som zemiaky porezal na menšie kúsky. V čase pokračujúceho varenia kapusty a zemiakov som využil možnosť odskočiť si k počítaču a prečítať si, čo je nové na internete. Netrvalo to dlho. Keď som zistil, že zemiaky sú už vhodné, tak som ich zase presypal do kapustnice. (Riady si umývam priebežne).
Záverečná fáza - pridanie, na krúžky nakrájanej klobásy, už bola len takým jemným dochutením. Aby to však nebolo také jednoduché, prisypal som aj trochu vegety. V tom čase som už našiel odvahu na ochutnanie. Nabrať trochu (mojej) pravej kapustnice do misky, pofúkať a opatrne chutnať. Podotýkam, že kapusta má najväčšiu tepelú zádrž, tá páli najviac a najdlhšie odoláva vetrom (fúkaniu). Nevedel som sa dočkať večere, lebo kapustnica sa síce varila ako hlavný chod budúceho dňa, ale večer už bude legálne, nabrať si z nej plný tanier.
A bola úžasne dobrá, mňam. Ako by aj nie, veď bola moja... :)
PS: V zápale "beletrizácie" receptu som zabudol zapísať 6 strúčkov cesnaku do kapusty, trochu rasce a na záver varenia dve lyžice kečupu. Pre každý prípad...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)